medzi
chronickými latentnými perzistentnými infekciami (Ch.L.P.I.),
exaktnou holistickou medicínou
v zdrojovo orientovanej zdravotníckej ekonomike (Z.O.Z.E.)
a zdravotníckou politikou medicínsko-trhového komplexu.
Systém finančného ohodnocovania lekára v slovenskom zdravotníctve je závislý prevažne buď na počte výkonov, na počte evidovaných pacientov (tzv. kapitácii) alebo na obrate hospitalizovaných pacientov v lôžkových zdravotníckych zariadeniach. To je aj kľúčový ukazovateľ zdravotníckej hospodárskej "úspešnosti", teda čím viac výkonov, čím viac evidovaných pacientov alebo čím viac hospitalizácií, tým väčší zisk. Týmito kvantitatívnymi ukazovateľmi sa oficiálne vysvetľuje spokojnosť a záujem pacientov o dané zdravotnícke zariadenie.
Ak si chceme objasniť podstatu systému, zoberme do úvahy extrémny prípad. Ak by teoreticky boli všetci v populácii zdraví na určitý čas, počet výkonov a hospitalizácií by bol nulový. Nulový by bol aj zisk.
Oficiálne by sa takýto stav charakterizoval ako hospodársky neúspech či dokonca krach zdravotníckych zariadení. Zaujímavé je to, že takýto hospodársky "neúspech" by sa prejavil pri dobrom zdraví populácie. Logicky z uvedeného vyplýva, že k zisku v zdravotníctve je potrebných čo najviac chorých pacientov, a aby boli zaručené čo najdlhšie zisky a finančný obrat, ekonomicky najvhodnejší sú chronicky chorí pacienti.
Pokiaľ pacienti produkujú v hospodárstve hodnoty, nie je výhodné aby umierali, inak by nebolo pacientov. Rovnako ale nie je výhodné aby boli zdraví, lebo by takisto nebolo pacientov. Preto je výhodné znižovať úmrtnosť produktívnej časti populácie (tak často propagované v osvete), ale nie je výhodné ich vyliečiť, iba liečiť. Z uvedeného vyplýva, že poproduktívna časť populácie (hlavne dôchodcovia) nemôže byť pre takto nastavený systém zaujímavou skupinou, keďže už nič neprodukuje. Vznikajú opodstatnené obavy, že dôchodcovská úmrtnosť sa stáva pre systém ekonomickým prínosom.
V takomto medicínsko-trhovom komplexe založenom na paušálnom trhovom princípe dopytu a ponuky (teda choroby ako podmienkou dopytu), sa chronicky chorí pacienti stávajú hoci aj nechtiac takisto ekonomickým prínosom.
Práve pacienti postihnutí chronickými latentnými perzistentnými infekciami môžu v budúcnosti, ak už nie v súčasnosti, tvoriť významný podiel chronicky chorých so širokým spektrom prejavov. Aj keď na jednej strane môžu byť trvalou klientélou pre trhový zdravotnícky systém, na druhej strane predstavujú významnú hospodársku stratu práceneschopnosťou alebo znížením kvality pracovného výkonu.
Práve exaktný holistický prístup s čo najhlbšou analýzou príčin nás privedie k uvedeným súvislostiam v diagnostike a k riešeniu problému. Súčasne dospejeme k záveru, že reálne očakávanie vyriešenia problému je najefektívnejšie v zdrojovo orientovanej zdravotníckej ekonomike (Z.O.Z.E.) založenej na odstraňovaní čo najhlbších príčin - zdrojov problémov, nie príznakov a ani nie medzistupňových príčin.
V tejto súvislosti vznikla potreba odborne zadefinovať pojem problémové ochorenia (viď problémové ochorenia) a aktualizovať Hippokratovu koncepciu celistvej medicíny v širokom komplexe vzťahov s modernými metodologickými poznatkami EBS-EBM (evidence based science – evidence based medicine, veda založená na dôkazoch – medicína založená na dôkazoch).
Riešenie problémových ochorení vyžaduje efektívnejšie metodické nástroje, ktoré sú integrované do komplexu
tzv. exaktnej (vedeckej) holistickej medicíny s významnými nasledovnými charakteristikami:
- inovačnosť
- komplexnosť (holistickosť)
- dôslednosť (kauzalita)
- precíznosť (exaktnosť)
Exaktná holistická medicína je preto nevyhnutne:
- prísne vedecká (medicína založená na dôkazoch – evidence based medicine)
- orientovaná zdrojovo a teda v prospech eliminácie čo najhlbších príčin ťažkostí pacienta (pacientsky orientovaná medicína)
- ekonomicky motivujúca k vyliečeniu pacienta nielen k potláčaniu príznakov (zdrojovo orientovaná zdravotnícka ekonomika)
Základným prvkom selekčného tlaku v medicínsko-trhovom komplexe je to, že lekár je platený za chorobnosť pacienta, kým v koncepcii exaktnej holistickej medicíny v systéme zdrojovo orientovanej zdravotníckej ekonomike (Z.O.Z.E.) je lekár platený za zdravie pacienta.
Otázka znie, čo je etické?
Aby lekár bohatol na chorobe alebo na zdraví pacientov, teda na nešťastí alebo na šťastí ľudí?
Bližšie súvislosti budú zrejmé po oboznámení sa s témami Ch.L.P.I. a Z.O.Z.E.,
kým kapitola Ch.L.P.I. je aktuálnejšia skôr pre pacientov či ich blízkych,
kapitola Z.O.Z.E. je určená pre všetkých, ktorým záleží na čo najlepšom zdraví.